HISTORIA HRADU

Tento priestor bol od XI. storocia královským majetkom, jeho centrom bol Patak, nachádzajúci sa pri brode cez rieku Bodrog. Pôvodné opevnenia nesúce názov Patak sa nenachádzali na tomto mieste. Péter Perényi tu dal postavit rodinné sídlo v rokoch 1534 až 1541 co dokumentujú jeho listy. Centrum stredovekého mesta bol obohnaný múrom a priekopou. Na juhovýchodnej strane mesta bola postavená v napravidelnom tvare obrovská obytná veža, ktorá slúžila ako rezidencia.Vzájomne spojené múry mesta a veže, ako i strelné otvory svedcia o tom, že boli postavené súvisle a v rovnakom case. Hradný komplex v neskoro renesancnom štýle, stavali madarský majstri na základe plánu severoitalského Alessandra Vedaniho a pod jeho vedením. Románske a gotickorezbárske úlomky sú pozostatkami dominikánskeho kláštora a blízkej hradnej veže. V rokoch 1540 až 1567 bolo postavené východné Perényiho krídlo. Hrad vlastnili a dalej stavali po roku 1567 královská komora, od roku 1573 rodina Dobóovcov a od roku 1608 Mihály Lórántffy. Hranicným je rok 1616, ked majitelka hradu Zsuzsanna Lórántffy sa vydáva Györgya Rákócziho I., neskoršieho sedmohradského kniežata. Tak sa stal patak strediskom Rákócziovských kniežacích majetkov a mostom medzi královským uhorskom a sedmohradskom. S prihliadnutím na svoje postavenie od roku 1640 hrad rozšírovali: opevnili a postavili Lórántffyho krídlo, logiu a terasu s delami. Majitelmi hradu boli od roku 1660 Ferenc Rákóczi I. a jeho matka Zsófia Báthory. Od roku 1670 hrad bol obsadený cisárskými vojskami. Od roku 1676 majitelmi hradu boli Ferenc Rákóczi II. a jeho sestra Julianna. Hrad bol viackrát obsadený cisárskymi vojskami. No i napriek tomu bol Patak strediskom kurucského hnutia, ved Ilona Zrínyi so svojím druhým manželom Imre Thökölym sa viackrát zdržiavali v hrade. V roku 1697 je však mesto strediskom podhorského povstania. V období Rákócziho povstania (v roku 1702 v poškodenej cervenej veži) konali v roku 1708 jobagedínsko oslobodzujúce národné zhromaždenie. Po povstaní v roku 1711 Rákócziovské majetky získal šlachtic Trautsohn, ktorý po viacerých požiaroch poškodený hrad dal obnovit v barokom štýle. Medzi 1776-1807 je komorovým vlastníctvom, neskoršie sa dostal do rúk šlachtickej rodiny Bretzenheimovcov, ktorí ho obnovili na úceli vlastnej rezidencie: v tom období získala vonkajšia a dvorná fasáda hradného zámku romanticku i eklekticku podobu i napriek však zachovala renesancné crty XVI.-XVII. storocia. Hrad bol od roku 1875 majetkom šlachticov Windischgrätzov a od roku 1945 majetkom štátu. Múzeum od roku 1950 sa stará o Rákócziovské dedicstvo.